Na rozhovor s čerstvo bývalou hlavou štátu sme sa v SV dôkladne pripravovali. Vieme zo skúseností, že Ivan Gašparovič briskným okom vidí až za roh otázky a sám svojimi kontrami privádza aj spriatelených novinárov do hlbokých rozpakov. Až pri tomto rozhovore sme pochopili, prečo ho jeho „takmer rodný kmeň“ zove Inču-čuňom.

SV: Pán prezident, ako hodnotíte neznesiteľne dlhý týždeň prezidentovania vášho nástupcu?

IG: Zlatá moja, každá minúta sa ťahá ako rok. Kde sú tie časy, keď boli tie časy, čo boli. Pripadá mi to už, ako keby čo bolo, bolo tak dávno.

SV: Ako sa zmenil váš každodenný život?

IG: K tomuto sa ťažko viem potvrdiť či vyvrátiť. Svojím spôsobom sa ani nezmenil. Len reku nemusím do tej Bratislavy toľko.

SV: Čo považujete z hľadiska výkonu svojej zodpovednej funkcie ako najväčší úspech?

IG: Dievčinka, najväčšie úspechy nás iba čakali. Ale neprišli. A ten Hanlon…no, katastrofa. SV: Ako sa s odstupom času pozeráte na zlomové míľniky svojho politického pôsobenia? Odvolanie Havlom pre údajnú neschopnosť a lenivosť, Nafta Gbely, kauza Gaulieder, poskakovanie Mečiarovi, kauza Čentéš, poskakovanie Ficovi, trapas na oslavách SNP, prizabitie Radičovej, nejaký ten zblúdený projektil a následné vyskytovanie sa na 3 miestach zároveň….nedávali ste zverským opozičným médiám priveľa munície?

IG: Ale sme im dávali, boha, novinárom….ale zasek uznajte, za 25 rokov zadrbávania sa to nie je tak veľa. Sú aj horší.

SV: Ale teraz, pán prezident, ruku na srdce, veď viete, že stojíme za vami….ten Trubač…no nie je to fas?

IG: (chvíľa premýšľania) Reku, je!

SV: Ďakujeme za rozhovor

SV